Korpus dát o rómskej genocíde

Kostol sv. Michala v Pobedime.

Reportážna portrétna fotografie Adély Berkyovej.

Dom Eleny Berkyovej na okraji Lučenca

Reportážno-ilustračná fotografia zo spomienky pri pamätnej tabule rómskeho holokaustu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Reportážno-ilustračná fotografia zo spomienky pri pamätnej tabule rómskeho holokaustu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Reportážno-ilustračná fotografia zo spomienky pri pamätnej tabule rómskeho holokaustu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Reportážno-ilustračná fotografia zo spomienky pri pamätnej tabule rómskeho holokaustu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Reportážno-ilustračná fotografia zo spomienky pri pamätnej tabule rómskeho holokaustu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Reportážno-ilustračná fotografia zo spomienky pri pamätnej tabule rómskeho holokaustu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Reportážno-ilustračná fotografia zo spomienky pri pamätnej tabule rómskeho holokaustu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Reportážno-ilustračná fotografia zo spomienky pri pamätnej tabule rómskeho holokaustu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Fotografia pamätnej tabule rómskeho holokaustu v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Premiér Eduard Heger kladie veniec počas spomienkového podujatia pri príležitosti Pamätného dňa obetí rómskeho holokaustu. Zdroj TASR.

Archívne dokumenty Imricha Horvátha. Zdroj: Vojenský ústřední archiv-Vojenský historický archiv Praha

Archívne dokumenty Imricha Horvátha. Zdroj: Vojenský ústřední archiv-Vojenský historický archiv Praha

Patrícia Fogelová sa spolu s Veronikou Szeghy-Gayer venuje výskumu nacistickej okupácie mesta Košice, ktorá trvala od 19. marca 1944 do 19. januára 1945. Toto obdobie je charakteristické deportáciami a holokaustom židovského a rómskeho obyvateľstva a od oktobra 1944 nyilašským terorom v Košice. V povojnových žiadostiach o národnú a politickú spoľahlivosť sa začali stretávať s rómskymi žiadateľmi, ktorí dokladali deportácie Rómov z Košíc. Už pred nyilašovským terorom boli Rómovia perzekovaní (razie, obmedzovanie živností), ale nie systematicky ako po prevzatí moci stranou Šípových krížov, kedy boli sústreďovaní a následne deportovaní do Komárna a odtiaľ do KT v Nemecku. Historičkám sa podarilo identifikovať 115 mien Rómov, ktorí boli deportovaní a 35 z nich v KT aj zahynulo. P. Fogelová predpokladá, že odvlečených mohlo byť 300-350 Rómov. Z hľadiska pripomínia čím je príbeh RH osobnejšie podaný, tým má šancu dostať sa viac do povedmia ľudí. Pred výskumom bádateliek bol známy iba príbeh Dezidera Lacka, ktorého otec a starý otec boli odvlečení. Hoci bol urobení zoznam 1200 nepohodlných Košičanov, ktorí mali byť deportovaní, Rómovia boli do transportov vyberaní pravdepodobne náhodne. Veľký transport, kde jeden vagón tvorili Rómovia odišiel 5. novembra 1944. Dňa 9. novembra odchádza ďalší transport, kde mali byť tri rómske vagóny. Aj pre bádateľku je zaujímavé, aké je téma južného Slovenska pripojeného za 2. svetovej vojny zanedbávaná a RH na tomto území 80 rokov nikoho nezaujímal.

René Lužica si spomína ako bola pre neho téma RH dlho neznáma, prelomové pre neho bolo vedenie diplomovej práce o RH v Nitre, spolupráca s NMŠ na zbere svedetiev a spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, ktorá v tom období v poslednom kole odškodňovala obete RH. Na týchto výskumoch pracoval paralelne. Výskum začínal v Jelšave, odkiaľ boli informátori pre diplomovú prácu. Nakoniec bolo pripravených 3000 žiadostí o odškodnenie. Dlhších svedectiev bolo nahraných asi 70. Vysvetľuje prečo Rómovia na Slovensku neboli deportovaní do KT. Dôvodom bola ich nemajetnosť a potreba pracovnej sily. Vďaka tomu odhaduje nízky počet obetí. Spomína na nezáujem Historického ústavu SAV o históriu Rómov, kedy mu v 90. rokoch žiadny z pracovníkov nevedel nič povedať o RH a celkový nezáujem SAV o rómske témy, kedy sa všetko poznanie koncentrovala do výskumu jediného človeka, Arne Manna. Upozorňuje na záujem mladšej generácie historikov o RH, výsledky ich práce sa však nedostávajú na verejnosť a zostávajú uzavreté v historickej vede. Upozorňuje na problémy školstva, kedy neexistuje rómske národnostné školstvo a dôvodom je podľa neho ponechať Rómov v pozícií obetného baránka. Podľa R. Lužicu napriek uznaniu Rómov ako národnostnej menšiny, SR pokračuje v protirómskych politikách obvyklých pred rokom 1989. A v prípade školstva je najviditeľnejšie ako sme sa nikam neposunuli. Pri otázke na kľúčové výzvy v pripomínaní RH sumarizuje drobné aktivity jednotlivých inštitúcií, ktoré však nestačia a sú obvykle krátkodobé a regionálne, preto považuje za dôležitý zásah centrálnej inštitúcie. Spomína zánik Ústavu romologických štúdií v Nitre s potrebu zjednotenia Rómov. V Zväze Cigánov-Rómov v 60tych rokoch RH pripomínal jeho zakladateľ Anton Facuna, bývalý partizán.