Korpus dát o rómskej genocíde

One-Way Train - Album Jána Berky Mrenicu Skladba /4 Es Brent

One-Way Train - Album Jána Berky Mrenicu Skladba /5 Ani Mamin

One-Way Train - Album Jána Berky Mrenicu Skladba /6 Od Yishama

One-Way Train - Album Jána Berky Mrenicu Skladba /7 Dire Gelt

One-Way Train - Album Jána Berky Mrenicu Skladba /8 Dem Triskem Rebms Khosid

One-Way Train - Album Jána Berky Mrenicu Skladba /9 Mit a Nodle

Informačný medailón o finalistke Roma Spirit za rok 2020, ktorou je Jana Orlická z Banskej Bystrice, za výnimočnú interpretáciu rómskych modlitieb a piesní rómskeho holokaustu, medzinárodnú reprezentáciu umenia a kultúry a rozsiahle aktivity.

Informačný článok o finalistoch Roma Spirit za rok 2020, medzi ktorými je aj v kategórii kultúra Jana Orlická z Banskej Bystrice, za výnimočnú interpretáciu rómskych modlitieb a piesní rómskeho holokaustu, medzinárodnú reprezentáciu umenia a kultúry a rozsiahle aktivity.

Informačný medailón o finalistke Roma Spirit za rok 2020, ktorou je Jana Orlická z Banskej Bystrice, za výnimočnú interpretáciu rómskych modlitieb a piesní rómskeho holokaustu, medzinárodnú reprezentáciu umenia a kultúry a rozsiahle aktivity.

Prehľadový článok o rómskom holokauste vrátane legislatívnych aktivít ktoré mu predchádzali v rôznych štátoch Európy. Špeciálnu časť venuje situácii v Nemecku primárne po nástupe Adolfa Hitlera. Samostatnú kapitolu tvorí prehľad protirómskych opatrení na Slovensku v čase Druhej svetovej vojny, špeciálne po SNP kedy sa na protirómskych opatreniach podieľali vo veľkej miere nemecké vojska. Autor poukazuje na fakt, že mnoho Rómov prežilo aj vďaka aktívnej pomoci miestnych Nerómov, ktorí im pomáhali aj v čase keď ich oficiálne úrady vysťahovali mimo obcí – pomáhali im materiálne. Veľká pomoc Rómov po Druhej svetovej vojne viedla k ich pasivite, čo je vidieť do dnešných dní.

Autor v podkapitole nazvanej obdobie druhej svetovej vojny na strane 25-31 uvádza na pravú mieru niekoľko nepresností týkajúcich sa života Eleny Lackovej počas tohto obdobia. Elena Lacková sama na toto obdobie viackrát spomínala a situácia Rómov v tomto období sa stala aj nosnou témou viacerých jej literárnych diel. Zo začiatku autor rekapituluje zásadné protirómske opatrenia slovenského štátu. Jednou z často citovaných spomienok Eleny Lackovej boli okolnosti presídlenia rómskej komunity vo Veľkom Šariši mimo intravilán. Autor na základe archívnych prameňov upresňuje, že presídlenie bolo plánované už pred začiatkom druhej svetovej vojny kvôli snahe eliminovať Rómov v centre obce. Rómska komunita bola presídlená v lete roku 1941 na hon Korpáš, kedy Elena Lacková už vo Veľkom Šariši nežila. Presťahovala sa do Kapušian za svojím manželom Jozefom Lackom. A približne v čase presunu rómskeho osídlenia sa manželom Lackovcom narodil najstarší syn. Elena Lacková však za svojimi rodičmi do Veľkého Šariša často dochádzala.

Internetová informácia z portálu Štátnej vedeckej knižnic – Dokumentačno-informačné centrum kultúry Rómov (DICRK) o dokumentárnom filme Baro Mariben od režisérky Pauline Ďurinovej. Ide o film o rómskom holokauste.

Rozhovor s historikom Miloslavom Szabóm o holokauste na Slovensku počas Slovenského štátu. Židovskom ale aj rómskom. Rozhovor sa vedie aj v kontexte súčasného nárastu spochybňovania holokaustu. Zvlášť sa venuje rasizmus u katolíckych kňazov.

Popularizačný článok - komentár pri príležitosti 2.8. – Pamätný deň rómskeho holokaustu. Autor zdôrazňuje potrebu nezabúdať na príčiny, ktoré k nemu viedli, pričom mnohé javy vidíme aj v dnešnej spoločnosti - segregácia (napr. v školách), kolektívna vina (napr. karantenizácia v čase COVIDu), predsudky.

Rozhovor s Františkou Odrašikovou, sociálnou pracovníčkou z Rankoviec a metodička Projektu DOM.ov. Rozhovor je o situácii Rómov v Rankovicach ako aj na Slovensku všeobecne, o jej aktivitách. V rozhovore poukazuje na systematickú diskrimináciu Rómov, ktorá začal už za Slovenského štátu ich vysťahovaním mimo obce – majetkovo-právny vzťah k pozemkom. Samotný rozhovor o holokauste nie je, ale ide o príklad využívania tejto téme pre vysvetlenie súčasnej situácie Rómov na Slovensku.

Popularizačný článok o Elene Lackovej, jej diele a živote. Primárne na základe monografie o nej od autora A. Mušinku.

Článok komentár Martina Behula v ktorom poukazuje na potrebu pripomínania si rómskeho holokaustu. Poukazuje na skutočnosť, že Rómovia boli občanmi druhej kategórie už za 1. ČSR – zákon o potulných Cigánoch z 1927. Spomína aj Moldavský proces z 1929 a raziu v Moldave nad Bodvou z r. 2013.

Anton Facuna bol jednou z najvýznamnejších rómskych osobností v 20. storočí, zakladateľ Zväzu Cigánov-Rómov v roku 1968. Ako mladý napriek protirómskym nariadeniam bol odvedený do regulárnej armády a po prevelení z východného frontu bol od marca 1944 poslaný k slovenskej technickej divízii v Taliansku, kde zbehol k partizánom. A od júna 1944 do augusta 1945 bol členom československej zahraničnej armády. V rámci skupiny DAY podskupiny misie DAWES zorganizovanej americkou Office of Strategic Servise bol počas SNP vysadený na Slovensku pod krycím menom Anton Novák. Hlavným cieľom skupiny bola spravodajská činnosť. Z misie prežil jediný a vrátil sa do Talianska. Po návrate na Slovensko do Sklabine, zistil, že jeho otec a švagor boli zavraždení a dom jeho rodičov vypálený. O vojnových udalostiach autorka píše na stranách 86-93.

Článok komentár Martina Klusa, štátneho tajomníka MZVZE v ktorom poukazuje na potrebu pripomínania si rómskeho holokaustu. Diskriminácia Rómov je v našej spoločnosti ešte stále prítomná.

Popularizačný článok o účasti Rómov v SNP na základe troch spomienok: Ján Berky, narodený v roku 1924 J. Š., narodený v roku 1924 Andrej Galamboš, narodený v roku 1922 Tieto spomienky pochádzajú publikácií Zatratení a zabudnutí (2002) a Keď bola vojna, nebol som doma (2004).

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Do tábora nútených prác, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Do tábora nútených prác, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.