Korpus dát o rómskej genocíde

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Elena Lacková, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Elena Lacková, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Gardisti, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Gardisti, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Hľadanie spravodlivosti, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Hľadanie spravodlivosti, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Koncentrák 2, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Koncentrák 2, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Koncentrák, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Koncentrák, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Les, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Les, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Razie, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Razie, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Rozsudok smrti, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Rozsudok smrti, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Útek, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Útek, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Väzni, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Obraz – maľba Jozefa Feča Väzni, ktorá je kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú.

Príspevok sumarizuje predchádzajúvi výskum histórie turčianskych Rómov v prvej polovici 20. storočia, pričom na s. 15-18 prináša informácie o premiestnení rómskej osady v Malom Čepčíne počas druhej svetovej vojny V obci výraznú osobnosť predstavoval Róm, bohatý obchodník s koňmi, Juraj Cicko, ktorý proti presídleniu rómskej komunity protestoval zastupovaný právnikom. Prvú žiadosť o presídlenie rómskej komunity príspevok datuje do roku 1933, no realitou sa presídlenie stalo až na základe vojnových protirómskych vyhlášok v roku 1941. Príspevok zmieňuje aj žiadosť miestnej organizácie HSĽS, ktorý dokumentuje predstavy miestnej majority o "spôsobe riešenia cigánskej otázky".

Informačný článok TASR o vyhlásení politickej strany OĽANO Peter Pollák, o potrebe pripomínať si obete rómskeho holokaustu a o tom, že OĽANO nebude spolupracovať s nikým kto popiera holokaust.

Informačný článok TASR o vyhlásení ministra zahraničných veci Ivana Korčoka o potrebe pripomínať si obete rómskeho holokaustu.

Popularizačný článok – rozhovor s etnológom Arne B. Mannom o perzekúcií Rómov počas 2. svetovej vojny. V úvode rozhovoru je uvedené: V rozhovore sa dozviete: – prečo Nerómovia bývali krstní rodičia rómskych detí; – ako ľudožrúti z okolia Košíc prilákali v 20. rokoch novinárov z celej Európy; – aký trest vymysleli gardisti pre rómske ženy; – ktoré slovenské stavby stavali rómovia za druhej svetovej vojny; – ako týfus zachránil slovenských Rómov; – prečo o rómskom holokauste vieme tak málo.

Popularizačný článok o účasti Rómov v SNM a o represáliách voči nim zo strany nemeckých jednotiek. V texte je uvedená aj spomienka Jána Berkyho z Detvy, ktorú zapísal Arne B. Mann. Autorka uvádza, že väčšina represívnych zásahov voči nim bola medzi novembrom 1944 a januárom 1945. Uvádza aj prehľad jednotlivých miest v ktorých boli zavraždení Rómovia.

Prehľadová obrazová publikácie, v krátkosti prinášajúca základné informácie o rasovej ideológii nacistického Nemecka, genocíde Rómov v širších súvislostiach Nemecka, východného frontu a Protektorátu Čechy a Morava, s dôrazom na základné informácie o genocíde Rómov v slovenskom štáte. Záverečná kapitola sa krátko venuje pripomínaniu genocídy Rómov.

Rozhovor s Ľudovítom Petíkom o jeho živoete a živote jeho rodiny. V rozhovore sa venuje aj svojmu otcovi Ľudovítovi Petíkovi st., ktorý bol v koncentračnom tábore a zároveň aj pôsobil ako partizán.

Rozhovor s Júliou Choleva (Vrábľovou) prekladateľkou prvého slovenského vydania knihy Eleny Lackovej Narodila som sa pod šťastnou hviezdou.

Zásadná spomienková publikácia Eleny Lackovej, poprednej rómskej spisovateľky a aktivistky, ktoré do tlače pripravila Milena Hübschmannová. Spomienky sú na obdobie 20. - 80. rokov 20. storočia.