Korpus dát o rómskej genocíde

Kniha o dejinách Rómov, Obdobiu druhej svetovej vojny sa venuje iba jedna kapitola (str. 79-82). Poukazuje v nej na pohyb (migráciu) Rómov z Nemecka po nástupu fašizmu, čo dokladá aj štatistickými údajmi. Následne popisuje umiestňovanie Rómov do koncentračných táborov primárne po roku 1942 v Čechách a diskrimináciu a protirómske aktivity v Slovenskom štáte. Text je viac ideologicky ako odborný a vykazuje rétoriku ideológov 50. rokov.

Prvá divadelná hra významnej rómskej spisovateľky Eleny Lackovej, popisujúca udalosti Druhej svetovej vojny. Hra vychádza z osobných skúseností autorky.

Reportážno-povieková kniha Slava Kalného, o perzekúciách pojednáva v časti Žalujeme, v ktorej sú uverejnené tri texty. Prvý s názvom Krvavé hody – reportážna poviedka o pogrome v Pobedíme z r. 1928. Súčasťou textu sú aj ukážky z dobovej tlače k tejto téme. Druhý je nazvaný To rozprávalo srdce a opisuje životný príbeh Ladislava Eštočáka. Zdôrazňuje že jeho otec nebol Róm ale priženil sa do „kolónie“ vo Veľkom Šariši. Otec bol vzdelaný a dobre sa učil aj ladislav, ale pre rómsky pôvod a členstvo otca v komunistickej strane ho na Gymnázium neprijali aj keď príjmačky urobil s vyznamenaním. Ponuku vstúpiť do HSĽS otec odmietol. Opisuje sťahovanie osady z Veľkého Šariša na miesto Korpáš aj to ako im miestni nerómovia pomáhali. Opisuje následne protirómske obmedzenia, vrátanie pracovného tábora a koncentračného tábora. Tretia reportáž sa volá Jediná živá, popisuje tragédiu pri ktorej Nemci zavraždili Rómov z Tisovca, pričom prežila iba jedna svedkyňa – dieťa. Na konci je vo fotografickej prílohe aj fotografie pamätnej tabule zavraždených Rómov v Tisovci.

Záver širšej kapitoly Cigáni na Slovensku v rokoch 1919-1945 tvorí krátka sumarizácia situácie Rómov vo fašistickom Nemecku a Protektoráte Čechy a Morava, kde boli odsúdení k záhube a popis situácie na Slovensko, kde k celkovej likvidácii Rómov nedošlo, pretože sa podľa autorky jednalo v prevžnej miere o usadených Rómov, ktorí boli "svojím spôsobom zrastení s domácim obyvateľstvom" a ich odsunutím nebolo možné ekonomicky nič získať. Ako prvé diskriminačné opatrenie označuje autorka nariadenie o pracovnej povinnosti Židov a Cigánov z roku 1940. Popisuje aj ďalšie formy diskriminácie a nakoniec represálie a teror od roku 1944 spojené s potláčaním SNP. Na záver je spomenutý partizánsky odboj, ku ktorému sa mnohí Rómovia pridali.

Jedna z prvých prác Evy Davidovej, v ktorej sa obdobím Druhej svetovej vojny venuje iba krátko v kapitole: Obdobie druhej svetovej vojny obnovilo prenasledovanie cigánov. Popisuje odlišný prístup k Rómom v Čechách, kde ich systematicky posielal do koncentračných táborov odkiaľ sa väčšina už nevrátila, a na Slovensku, kde ich diskriminovali, posielali do pracovných táborov, a pod. a neskôr ich aj vraždili. O táboroch vzniklo medzi Rómami aj niekoľko piesni. Neskôr sa Rómovia pridali aj k partizánskemu hnutiu.

Archívne dokumenty Imricha Horvátha. Zdroj: Vojenský ústřední archiv-Vojenský historický archiv Praha

Archívne dokumenty Imricha Horvátha. Zdroj: Vojenský ústřední archiv-Vojenský historický archiv Praha

Rodiná fotografie z promócii Eleny Lackovej na UK v Prahe.

Prvá zatiaľ dohľadaná súhrná štúdia približujúca zásadné aspekty rómskeho holokaustu na Slovensku. V závere štúdie sa nachádza zoznam slovenských Cigánov, ktorí sa stali obeťami masových vrážd v roku 1944 z deviatich lokalít.

Prelomová, zásadná publikácia o rómskom holokauste v Československu. Tretia kapitola vychádzajúca zo základného archívneho výskumu popisuje perzekúciu Romov na území vojnového slovenského štátu. Okrem "proticigánskych opatrení" sa sútreďuje na činnosť pracovných útvarov. Samostatná podkapitola je venovaná zaisťovaciemu táboru v Dubnici nad Váhom a vraždeniu (represáliám) Rómov pri potláčaní Slovenského národného povstania. Autor krátko sumarizuje aj situáciu Rómov na území Slovenska okupovanom Maďarskom.

Prehľadový článok o proticigánskych opatreniach na Slovensku. Autor poskytuje prehľad jednotlivých nariadení tzv. slovenského štátu proti Rómom, a porovnáva ich situácii so situáciou Rómov v Čechách. Popisuje vznik jednotlivých táborov a spôsoby diskriminácie. Špeciálne miesto venuje popravám Rómov po potlačení SNP – vymenúva jednotlivé lokality. Článok je výsledkom vedecko-výskumnej úlohy z identickým názvom, ktorú autor C. Nečas spracovával v rokoch 1978–1980 na pedagogické fakulte Univerzity J. E. Purkyně v Brne.

Krátky odborný článok sumarizuje hlavné protirómske vyhlášky a ich realizáciu v regióne Gemera. Venuje sa pracovnému útvaru v Revúce, povinnostiam a menovaniu tzv. "cigánskych vajdov" a podrobnejšie aj presídľovaniu rómskych komunít mimo intravilánu obcí v roku 1941 a 1943. Na záver prináša zoznam Rómov popravených 20. novembra 1944 v Tisovci v rámci boja proti partizánom.

Kandidátska dizertačná práca obhájená na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, ktorá sa zaoberá postavením Rómov na Gemeri v rokoch 1918-1945. ide o primárne právnicko-historický prehľad nariadení na národnej a lokálnej úrovni, ktorý sa opiera o bohatý archívny výskum.

Odborný článok o situácii Rómov na Gemeri (Rožňava a okolie), po okupácii tohto územia Maďarskom počas druhej svetovej vojny. Orientuje sa na snahu okupačných vojsk o registráciu Rómov a na nariadenia, ktoré obmedzovali každodenný život Rómov.

Prehľad situácie Rómov na Spiši v medzivojnovom období. Aj keď v názve je až do roku 1945, v skutočnosti ide o prehľad iba v medzivojnovom období. Vojnové roky sa tam vôbec nespomínajú. Článok však poskytuje veľmi dobrý prehľad o situácii na Spiši vo vzťahu k Rómom pre Druhou svetovou vojnou a jasne ukazujú okrem iného aj na anticigánske postoje veľkej časti obyvateľstva.

Výťah z tretej kapitoly autorovej zásadnej publikácie Nad osudem českých a slovenských Cikánů doplnený o niektoré zahraničné publikácie. Podľa spomienok A. Manna boli v čase prípravy Slovenského národopisu venovaného Rómom výhrady voči tomuto príspevku zo strany Vládneho výboru pre otázky cigánskych obyvateľov. (Mann 1995, 2010)

Prvá regionálna monografia popisujúca situáciu Rómov na Gemeri od príchodu Rómov, s dôrazom na medzivojnové a vojnové obdobie. V zásade identická práca ako autorova kandidátska dizertácia obhájená na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, ktorá sa zaoberá postavením Rómov na Gemeri v rokoch 1918-1945. Ide o primárne právnicko-historický prehľad nariadení na národnej a lokálnej úrovni, ktorý sa opiera o bohatý archívny výskum. Oproti kandidátskej dizertácii auto v nej vypustil dobové povinné frázy vo vzťahu ku komunistickej strane a ideológii.

Dokumentárny film – Zpravodaj krátkeho filmu (Československý filmový týdeník) č. 21 z roku 1990. Ide o prehľad jednotlivých perzekučných opatrení proti Rómom doplnený archívnymi dokumentami a fotografiami. Film obsahuje aj spomienky pamätníkov. Ich mena však nie sú nikde uvedené. V titulkoch sú uvedení iba spolupracovníci tohto filmu: A. Kutík [kameraman], K. Masopust [to by mohol byť vedúci výroby Karel Masopust], V. Čejková, Z. Taubler, J. Kacián M. Hübschmannová, PhDr. T. Hajšman a J. Slabý. Reťia: Viliam Pltikovič.