Rozhovor s etnológom a odborníkom na sociálnu prácu René Lužicom o rómskom holokauste
Abstrakt
René Lužica si spomína ako bola pre neho téma RH dlho neznáma, prelomové pre neho bolo vedenie diplomovej práce o RH v Nitre, spolupráca s NMŠ na zbere svedetiev a spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, ktorá v tom období v poslednom kole odškodňovala obete RH. Na týchto výskumoch pracoval paralelne. Výskum začínal v Jelšave, odkiaľ boli informátori pre diplomovú prácu. Nakoniec bolo pripravených 3000 žiadostí o odškodnenie. Dlhších svedectiev bolo nahraných asi 70. Vysvetľuje prečo Rómovia na Slovensku neboli deportovaní do KT. Dôvodom bola ich nemajetnosť a potreba pracovnej sily. Vďaka tomu odhaduje nízky počet obetí. Spomína na nezáujem Historického ústavu SAV o históriu Rómov, kedy mu v 90. rokoch žiadny z pracovníkov nevedel nič povedať o RH a celkový nezáujem SAV o rómske témy, kedy sa všetko poznanie koncentrovala do výskumu jediného človeka, Arne Manna. Upozorňuje na záujem mladšej generácie historikov o RH, výsledky ich práce sa však nedostávajú na verejnosť a zostávajú uzavreté v historickej vede. Upozorňuje na problémy školstva, kedy neexistuje rómske národnostné školstvo a dôvodom je podľa neho ponechať Rómov v pozícií obetného baránka. Podľa R. Lužicu napriek uznaniu Rómov ako národnostnej menšiny, SR pokračuje v protirómskych politikách obvyklých pred rokom 1989. A v prípade školstva je najviditeľnejšie ako sme sa nikam neposunuli. Pri otázke na kľúčové výzvy v pripomínaní RH sumarizuje drobné aktivity jednotlivých inštitúcií, ktoré však nestačia a sú obvykle krátkodobé a regionálne, preto považuje za dôležitý zásah centrálnej inštitúcie. Spomína zánik Ústavu romologických štúdií v Nitre s potrebu zjednotenia Rómov. V Zväze Cigánov-Rómov v 60tych rokoch RH pripomínal jeho zakladateľ Anton Facuna, bývalý partizán.