Korpus dát o rómskej genocíde

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Pochovanie, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča Pochovanie, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Poprava, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča Poprava, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Pracovný tábor, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča Pracovný tábor, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Samota, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča Samota, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Strach, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča Strach, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča To, čo sa stalo, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča To, čo sa stalo, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Týfus, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča Týfus, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Informácia o podujatí Živá kniha - holokaust Rómov, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Divadla Viola. Živými knihami boli výskumníčky Slovenskej akadémie vied v Košiciach Patrícia Fogelová a Veronika Szeghy Gayer. Hudobným hosťom bol klavírista Miroslav Rác.

Vieozáznam podujatia Živá kniha - holokaust Rómov, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Divadla Viola. Živými knihami boli výskumníčky Slovenskej akadémie vied v Košiciach Patrícia Fogelová a Veronika Szeghy Gayer. Hudobným hosťom bol klavírista Miroslav Rác. Dĺžka videa 00:56:55

Štúdia prináša prehľad rómskych osídlení na Slovensku, ktoré boli presídlené alebo ich plánovali presídliť pred prijatím vyhlášky Ministerstva vnútra O úprave niektorých pomerov Cigánov z 20. apríla 1941. Touto vyhláškou sa dovtedy lokálna prax umiestňovanie rómskych komunít mimo intravilán obcí stala celoštátnou a masovou politikou. Štúdia dokumentuje ako medzivojnové premýšľanie a príprava presídlenia umožnili na niektorých miestach rýchle vyplenie uvedenej vyhlášky. Druhá časť dokumentuje svedectvom Eleny Lackovej jedno takéto presídlenie vo Veľkom Šariši plánované minimálne od roku 1936 a realizované takmer okamžite po prijatí vyhlášky roku 1941.

Článok komentár politika Petra Weisa v ktorom poukazuje na potrebu pripomínania si rómskeho holokaustu. Cituje Zuzanu Kumanovú, v tom kontexte že stále ide o neznámy holokaust lebo o ňom veľa ľudí nevie. Nehovorí sa o ňom dostatočne. V podobnom duchu cituje aj rómskeho spisovateľa Braňa Oláha, preživšiu pamätníčku Helenu Dömeovú z Nových Zámkov a riaditeľa romologického inštitútu Jozef Ravasz. Pozitívne hodnotí odhaľovanie pamätníkov na túto udalosť (projekt Ma bisten!), ako aj skutočnosť, že politici si ju pripomínajú. József Ravasz inicioval vybudovanie pamätníka v Dunajskej Strede a prvým premiérom, ktorý sa poklonil pamiatke popraveným Rómov bol Róbert Fico.

Informácia a popis LP unikátneho albumu Jána Berky Mrenicu, ktorý je venovaný obetiam židovského a rómskeho holokaustu.

Novinový článok uverejňuje predovšetkým prejavy politikov pri príležitosti pamätného dňa rómskeho holokaustu. Spomienku a výzvu proti extrémizmu a anticiganizmu v súčanosti a budúcnosti vyjadril Alexander Daško, splnomocnec vlády SR pre rómske komunity, ktorí sa zúčastnil pietnej slávnosti pri pamätníku SNP v Banskej Bystrici, v Múzeu holokaustu v Seredi a pietneho podujatia v Dunajskej Strede, ktoré každoročne organizuje romológ Jozef Ravasz. Článok obsahuje aj príhovor riaditeľa múzea v Seredi Martina Korčoka, ktorý si na pietnom podujatí v Rimavskej Sobote prevzal ocenenie Priateľ Rómov. V tretej časti článok uverejňuje vyjadrenia viacerých politikov a osobnotí ako Peter Pollak mladší a starší, Irena Bihariová, Karol Adam, Igor Dobrovodský či Irena Biháriová.

Fotografia obalu albumu Jána Berky Mrenicu, ktorý je venovaný obetiam židovského a rómskeho holokaustu. Pôvodne album vyšiel v roku 2018.

Dňa 8. septembra 2025 sa v rámci projektu Nezabudnutí susedia uskutočnila pripomienka holokaustu miestnych Židov a Rómov. Pripomenulo sa 120 Židov, ktorý Žiar nad Hronom obývali a ktorých komunita zanikla. V tomto roku sa pripomínal aj osudy dvoch rodín Šarköziovcov, ktorý boli v lokalite Slnečná stráň upálení po obvinení z pomoci partizánom. Pripomínal sa aj osud 40 Rómov z Lutile, ktorý boli z obce deportovaní a neskôr popravený na cintoríne v Dolnom Turčeku. Túto udalosť pripomína pamätník združenia In Minorita. Na záver článok spomína, že v meste pribudnú aj pamätné kamene Stolpersteiny.

Rozhovor s Braňom Oláhom nad jeho knihou Poviedky o vojne. Autor upozorňuje na marginalizáciu Rómov ako skupiny, ktorá sa prejavuje aj marginalizáciou rómskych spisovateľov. Hovorí o svojej motivácii napísať poviedky o vojne z pohľadu rómskej komunity. Sú nim jednak vojnové skúsnosti jeho rodiny, kedy starý otec a jeho bratia bojovali ako partizáni v SNP, ktoré nadobudli nový význam v prvej polovici 90tych rokov s nástupom extrémistickej pravice na Slovensku. Autor hovorí o dlhodobej historickej nenávisti a prenasledovaní trvajúcej už od 15. storočia a súčasnom vzraste pravicového extrémizmu.

Popularizačný článok o Múzeu holokaustu v Seredi. Rozhovor s riaditeľom Martinom Korčokom, a múzejnou pedagogičkou Erikou Tavali. Veľká časť je venovaná aj osudom Rómov počas Slovenského štátu, o pracovnom tábore v Dubnici nad Váhom. Článok hovorí o osudoch Židov a Rómov počas holokaustu, o vzdelávaní a prezentácii tejto témy v slovenskom školstve a spoločnosti.

Bulletin k výstave krehké spomienky, ktorá sa konala v dňoch 4. september - 31. október 2025 v Historickej budove a areáli Starej školy v Kokava nad Rimavicou. Ide o fotografie starých Rómov pri ktorých sú aj ich spomienky, časť z ktorých sa dotýka aj Druhej svetovej vojny. Primárne ide o fotografie, pri ktorých sú texty spomienok iba ich doplnením.

Popularizačný článok o účasti Rómov v protifašistickom odboji. Konštatuje nízku prebádanosť tejto témy o ktorej vieme málo a iba niekoľko konkrétnych príbehov. Spomína rodinu Klincovcov z obci Dúbravy (okres Detva), ktorá sa pridala k partizánom a po udaní ich fašisti odvliekli a vo Zvolene zavraždili. Uvádza zverejnenú spomienku Marty Berkyovej, vtedy iba 12 ročného dievčaťa, ktorá je uverejnená na stránke obce. Spomína aj brožúru romistu Arne Manna - Utrpenie Rómov počas druhej svetovej vojny, v ktorej sa tejto téme venoval.

Popularizačný článok/komentár o 27. januáru , ktorý je Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu. Uvádza, že pri tejto príležitosti sa uskutočnila 28. 01. na pražskom hrade na ktorej bol prítomný český prezident Petr Pavel a na ktorej Jana Horváthová vyzvala verejnosť, aby na pomenovanie rómskeho holokaustu prijala spojenie Le romengro murdaripen (rómske zabitie). Autorka uvádza, že na Slovenku podobné spomienky na rómsky holokaust chýbajú ako aj chýbajú pamäťové inštitúcie napr. ako Múzeum rómskej kultúry v Brne. V závere doslova uvádza „Zdá sa, že na Slovensku majú pohrobkovia ľudákov a gardistov stále svoju moc.“