Korpus dát o rómskej genocíde

Popularizačný článok o pogrome v obci Pobedim v noci z 1. na 2. 10.1928. Počas pogromu bolo zabitých 6 Rómov. Autor spomína aj výskumnú prácu Pavla Balouna.

Príspevok sa v prvých častiach venuje charakteristike administratívneho členenia Novohradu, demografickej štruktúre rómskej komunity v prvej polovici 20. storočia a situácii Rómov v Novohrade v období prvej ČSR. Na úvod niekoľkých častí o vojnovom Slovenskom štáte stručne popisuje protirómske perzekučné a diskriminačné opatrenia počas druhej svetovej vojny na Slovensku na základe literatúry. Na základe archívnych prameňov z Novohradu bližšie rozoberá dôsledky obežníka Krajinského úradu v Bratislave z 23. júna 1939, ktorý nariadil vykázanie všetkých "Cigáňov" do domovských obcí. Približuje množstvo Rómov, ktorých sa uvedené nariadenie dotklo a zároveň dokumentuje ako obce odmietali Rómom udeľovať domovské právo. Uvádza aj jeden prípad, kedy nemecký vojak 25. decembra 1944 zastrelil miestneho Róma Dezidera Oláha zo Slovenských Kľačian. V časti o pracovných útvaroch autorka rozoberá miestne odvody asociálnych osôb a tvrdí, že zo skúmaných novohradských obcí neboli vykonávane hromadné odvody tak ako vo východných častiach Slovenska a časť obcí svojich Rómov chránila. Záverečná kapitola stručne charakterizuje situáciu Rómov na územiach okupovaných Maďarskom.

Na webovej stránke digitálnej vzdelávacej platformy loalhistory.sk je prístupných niekoľko aktivít pre študentov 9. ročník ZŠ a študentov stredných škôl. Aktivity približujú život v Košiciach v čase druhej svetovej vojny, kedy boli Košice súčasťou Maďarska. Aktivity je pre študentov možné absolvovať online a pre učiteľov je ku každej aktivite pripravený metodický list. Aktivita s názvom "Hovorili, že ich vezú na prácu..." približuje pomocou archívnych dokumentov, osobných svedectiev a fotografie osudy Rómov deportovaných na jeseň roku 1944 z Košíc a okolia. Ku každému ponúknutému dokumentu sú pripravné otázky a vysvetlivky a na záver popis situácie Rómov v Košiciach.

Krátka kapitola publikácie venujúcej sa holokaustu v Košiciach, okupovaných hortyovským Maďarskom. Kapitola prináša základné údaje rómskom holokauste v Košiciach a zameriava sa na deportácie rómskeho obyvateľstva po prevzatí moci krajne pravicovou Stranou šípových krížov v októbri 1944. Publikácia obsahuje zoznamy deportovaných Rómov ako aj konkrétny príbeh deportovaného rómskeho hudobníka Kolomana Lacka a jeho syna Rudolfa, ktorí neprežili pobyt v koncentračnom tábore Dachau.

Preklad staršieho článku evidovaného ako : Goroľová, Klaudia. Bojoval v SNP a skončil v koncentračnom tábore. Bili ich obuškami, ale prežil, hovorí o otcovi Ľudovít Petík. 03. 11. 2023. Dostupné na: https://romanoforum.dennikn.sk/bojoval-v-snp-a-skoncil-v-koncentracnom-tabore-bili-ich-obuskami-ale-prezil-hovori-o-otcovi-ludovit-petik/. Rozhovor s Ľudovítom Petíkom o jeho živoete a živote jeho rodiny. V rozhovore sa venuje aj svojmu otcovi Ľudovítovi Petíkovi st., ktorý bol v koncentračnom tábore a zároveň aj pôsobil ako partizán.

Štvrtá kapitola The Second World War (s. 157-193) približuje najprv všetky zásadné aspekty situácie Rómov v Slovenskej republike v rokoch 1939-1945. V ďalších kapitolách bližšie charakterizovala situáciu olašských Rómov, skupiny Lovárov, predovšetkým rodiny Štefana a Zagy Stojkových. Už prvé nariadenie Slovenskej republiky v roku 1939 boli namierené proti "kočujúcim" Rómom, ktorí sa mali vrátiť do svojich domovských obcí a proti obchodníkom s koňmi. Situácia sa ešte zhoršila aprílovou vyhláškou v roku 1941, ktorá zakázala pohyb "kočujúcim cigánom" mimo svoje trvalé bydlisko. Vyhláška zrušila kočovné listy a nariadila vrátiť sa do ôsmych dní do domovských obcí. Olašskí Rómovia tak boli zbavení svojho živobytia, často bez prístupu k iným zdrojom obživy. Zároveň sa časť z nich nemohla spoliehať, tak ako mnoho usadených Rómov na svoje dobré vzťahy s lokálnou majoritou, pretože ich vzťah k domovskej obci bol len formálny. Miestne úrady tak čakali na prvú príležitosť, aby sa takýchto olašských Rómov mohli zbaviť. Touto príležitosťou bol vznik pracovných útvarov, predovšetkým od roku 1942 útvarov v Hanušovciach nad Topľou a v Dubnici nad Váhom. Autorka bližšie popisuje situáciu rodín Lovárov v Trenčianskej Teplej a v Bohdanovciach a v Šúrovciach (okres Trnava). V Trenčianskej Teplej žil dobre situovaný obchodník s koňmi Štefan Stojka s rodinou vlastniaci dom. Zaujímavosťou sú autorkou zistené prihlášky jeho syna a pravdepodobne zaťa za členov Hlinkovej gardy, ktoré neboli prijaté. Počas vojny sa Štefan Stojka už nemohol venovať svojej živnosti a postupne sa socioekonomicky prepadol na zberača odpadu. Na pozemku Štefana Stojku sa v provizorných príbytkoch usadila rodina jeho sestry Zagy a aj ďalšia nepríbuzná rodina. Dom Štefana Stojku bol koncom vojny poničený a murivo si rozobrali dedinčania, kvôli čomu sa Štefan Stojka s obcou neúspešne súdil a a žiadal náhradu. Po príchode nemeckej armády v roku 1944 sa rodina dlhodobo skrývala v lesoch. Samostatná kapitola je venovaná situácii Lovárov na území Slovenska okupovanom Maďarskom, kde autorka identifikovala 34 Rómov Lovárov deportovaných koncom jesene 1944 do koncentračných táborov v Nemecku.

Popularizačný článok o Ladislavovi Eštočákovi, o ktorom písal vo svojej známej knihe aj Slavo Kalný. Eštočák sa pred Druhou svetovou vojnou prisťahoval do Veľkého Šariša. Tu chodil do školy ale na gymnázium ho z dôvodu pôvodu a chudoby nevzali. Počas vojny sa dostal najskôr do pracovného tábora v Bystrom a nesôr do koncentračného tábora v Dachau. Po vojne sa usadil v Prešove a veľmi dbal o to, aby sa jeho deti a vnuci vzdelávali.

Popularizačný článok o rómskom holokauste, ktorý je napísaný pri príležitosti pripomenutia si 80. rokov od zavraždenia 56 Rómov v obci Slatina. Článok opisuje situáci primárne na južnom Slovensku počas vojny.

Popularizačný článok o účasti Rómov v SNP a protifašistickom odboji. Spomína možný samostatný partizánsky oddiel pod vedením partizána Oračka, ktorý pochádzal z lokality Babin Potok (časť obce Terňa) a neskôr žil v Chmeľove. Ďalej sa venuje osobe Antona Facunu. V článku je zoznam Zdokumentované rómske obete po potlačení SNP.

Popularizačný článok o otvorení pamätníka holokaustu Rómov a Sintov v Českej republike, ktoré 12. mája otvorilo české Múzeum rómskej kultúry. V článku sú stručné dejiny tohto koncentračného tábora. Autorka uvádza, že podobné spomienkové miesto na Slovenku zatiaľ chýba.

Popularizačný článok o rozhlasovej hre Jána Mikuša o pogrome na Rómov v obci Poobedím v roku 1928a ako aj o samotnom pogrome., pri ktorom zomrelo 6 ľudí. Okrem Ondreja Dýchu zomreli Verona Biháriová, Apolena Toráčová, Mária Biháriová, Pavlína Toráčová a šesťročná Aranka Heráková. Miestni v roku 2003 odmietli umiestnenie pamätnej tabule v obci.

Popularizačný článok o Pamätnom dni rómskeho holokaustu (2.8.). Všeobecný prehľad protirómskych aktivít v Nemecku. Samostatná časť sa venuje prehľadu protirómskych nariadení na Slovensku vrátane pracovných táborov. Venuje sa aj účasti Rómov na SNP a následným represáliám či situácii na juhu Slovenska. Na konci je časť o pamätníkoch a pripomínaní si rómskeho holokaustu.

Popularizačný článok sa venuje koncentračnému táboru pre Rómov Osvienčim II-Birkenau, o aktivitách lekára Mengeleho a o vzbure rómskych väzňov v máji 1944.

Popularizačný článok o Bartolomějovi Danieovi, jeho živote v Šaštíne, druhej svetovej vojne. Život po vojne a jeho štúdium na FF UK, činsoť v rámci Svazu Cikánů/Romů v Brne. Spoluzakladal Múzeum rómskej kultúry v Brne

Popularizačný článok o rómskom holokauste, ktorý je napísaný pri príležitosti pripomenutia si 80. rokov od zavraždenia Rómov v Dolnej Bzovej (obec Podkriváň), odkiaľ bolo fašistami zavraždených 11 Rómov. Uvádza sa tam aj spomienka pamätníčky Eleny Berkyovej a pamätníka očitého svedka – Jána Matúška z Detvy-Krnô, ktorý ako väznený partizán na zvolenskom zámku bol očitým svedkom ich popravy na cintoríne vo Zvolene. Druhý prípad zavraždenia Rómov fašistami je z obce Valaská Belá v okrese Prievidza, kde 14. 11. 1944 bolo zavraždených 13 Rómov. Autor spomína pamätníky a ich autorov v týchto lokalitách ako aj pamätník zavraždeným Rómov vo Zvolene.

Popularizačný článok o rómskom holokauste, ktorý je napísaný pri príležitosti pripomenutia si 80. rokov od zavraždenia Rómov v obci Čierny Balog v časti Vydrovo a Jergov. Išlo o olašských Rómov pôvodom z obce Neresnica, ktorá je dnes súčasťou mesta Zvolen a v obci iba táborili. V Čiernom Balogu nemeckí vojaci zlikvidovali aj rómsku osadu v časti Pustô ako aj doposiaľ nepreskúmané zavraždenie Rómov v miestnej časti Štrbavô. Po zatknutí týmto Rómov pomáhali miestni. Spomínajú sa v článku spomienky pamätníčok: Antónia Pustajová, Jana Bartošová. Autor spomína aj zavraždenie Rómov v obci Tisovec

Rozhlasová hra o pogrome voči Rómom v obci Pobedim. 1. časť

Rozhlasová hra o pogrome voči Rómom v obci Pobedim. 2. časť

Päťdielny rozhlasový seriál o pogrome voči Rómom v obci Pobedim. 1. časť

Päťdielny rozhlasový seriál o pogrome voči Rómom v obci Pobedim. 2. časť

Päťdielny rozhlasový seriál o pogrome voči Rómom v obci Pobedim. 3. časť

Päťdielny rozhlasový seriál o pogrome voči Rómom v obci Pobedim. 4. časť

Päťdielny rozhlasový seriál o pogrome voči Rómom v obci Pobedim. 5. časť

Dokumentárny film o spolužití rómskej komunity s majoritným obyvateľstvom na Slovensku od Poraimosu po súčasnosť. Zámerom je pripomenúť utrpenie Rómov na Slovensku v rokoch II. svetovej vojny.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Lúčenie, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča Lúčenie, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Moc, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča Moc, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Informácia o obraze – maľbe Jozefa Feča Nenarodený, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.

Obraz – maľba Jozefa Feča Nenarodený, ktorá je kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu.