Korpus dát o rómskej genocíde

Popularizačný článok o pogrome v obci Pobedim v noci z 1. na 2. 10.1928. Autorka poukazuje na potrebu neidealizovať demokraciu tzv. Prvej republiky. Ten bol často protirómsky (zákon č. 117/1927 o potulných Cigánoch). Počas pogromu v Pobedime bolo zabitých 6 Rómov. Následný proces bol značne zmanipulovaný v neprospech Rómov. Autorka spomína aj výskumnú prácu Pavla Balouna a dokumentárny film Vladimíry Hradeckej Biel miesta (2024), ktoré sa venuju tejto udalosti.

Popularizačný článok o Pamätnom dni rómskeho holokaustu a o základných udalostiach spojených s rómskym holokaustom a jeho uznaním v spoločnosti.

Popularizačný článok o (ne)vzdelávaní žiakov ohľadom rómskeho holokaustu. Venuje sa koncentračnému táboru pre Rómov Osvienčim II-Birkenau, o aktivitách lekára Mengeleho a o vzbure rómskych väzňov v máji 1944.

Popularizačný článok o vraždení Rómov na južnom Slovensku na konci vojny, primárne v Hurbanove, Topoľníkoch a thovej Hradskej. Autorka popisuje masaker, ktorý sa udial 30. marca 1945 na brehu Malého Dunaja, kde bolo zavraždených 10 rumunských vojakov a 37 Rómov z Hurbanova. Masaker opísala aj preživšia pamätníčka / svedkyňa Magdaléna Lakatošová „Róžika“. V povojnovom období sa udalosťami v Hurbanove zaoberala Štátna bezpečnosť (ŠTB), a to v rokoch 1956 až 1958 a aj neskôr v rokoch 1974 až 1976. Spis v roku 1976 uzatvorila s konštatovaním, že verejnosť si neželá prípad otvárať a ani vyvodzovať zodpovednosť. Článok obsahuje aj mena zavraždených osôb ako aj mena vrahov a kolaborantov.

Krátky novinový článok s 8 fotografiami dokumentuje pietnu spomienku na obete brutálnej vraždy chorých Rómov zo zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom. V krátkosti cituje Zuzanu Kumanovú zo združenia In Minorita a vedene mesta Dubnica nad Váhom, ktoré sa vyjadrili k výročiu.

Popularizačný článok (oneskorená recenzia) o knihe Philomeny Franz Žit bez hořkosti (Kher, Praha, 2021). V článku je popísaný život autorky, utrpenie Rómov v Nemecku, ale aj odkaz na jej dielo na Slovensku. Autor poukazuje na potrebu pripomínania si rómskeho holokaustu na Slovensku. České vydanie knihy obsahuje doslov historičky Renáty Berkyovej. Spomína sa tam aj Anton Facuna.

Popularizačný článok venovaný 80. výročiu posledných obetí rómskeho holokaustu – Rómovia z obce Topoľníky boli zastrelení na majeri v Trhovej Hradskej. Článok obsahuje svedectvá/spomienky preživších Rómov, na obdobie druhej svetovej vojny, Slovenského štátu, pracovných táborov, oslobodenie a pod. V článku sú použité svedectvá týchto preživších: Ján B. z Klenovca, narodený v roku 1931; Anny S. z Jelšavy, ktorá sa narodila v roku 1923; Jozef B. z Topolčianok, ročník 1924; Paulína D. z Čierneho Balogu, narodená v roku 1929; Michal G. z obce Soľ, narodený v roku 1929; Koloman H. z obce Dulovo, ktorý sa narodil v roku 1925; Ján Š. z Banskej Bystrice, narodený v roku 1934; Margita V. z Čierneho Baloga, narodená v roku 1934; Katarína B. z Kútov, ročník 1929; Antónia P., narodená v roku 1932 v Čiernom Balogu; Michal S. z Radvane nad Laborcom, ročník 1924; Gejza D. zo Slovenskej Volovej, narodený v roku 1929; Andrej G. z Pavloviec nad Uhom, narodený v roku 1922; Jozef C., ročník 1916.

Popularizačný článok o perzekúcii Rómov v Československu (zákon z r. 1927), vznik evidencie Rómov a neskôr v Čechách (zberné tábory v Letech u Písku a Hodoníne). Spomína sa tam samostatne práca historika Ctibora Nečasa.

Popularizačný článok o historikovi Ctiborovi Nečasovi a jeho diele.

Popularizačný článok o Antonovi Facunovi. Od jeho narodenia v Sklabini, cez Druhú svetovú vojnu, snahy o založenie Zväzu československých Cigáňov – Románo kultúrno jekhetaniben. Až po aktivity v rámci Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. Článok obsahuje Úryvky z nepublikovaných textov Antona Facunu pod názvom Kto sú Cigáni-Róma a čo chceme pre nás? sú súčasťou zbierky Muzea romské kultury (252/2006).

Popularizačný článok o Bartolomejovi Danielovi, prvému Rómovi, ktorý vyštudoval históriu a archívnictvo. Sú to spomienky na jeho život v Šaštíne – od detstva v medzivojnovom období, cez druhú svetovú vojnu až po oslobodenie.

Popularizačný článok – udalostiach počas Druhej svetovej vojne, v osade Papiereň v Tisovci, kde fašisti uväznili a následne v Kremničke 12. decembra 1944 zavraždili 64 rómskych žien a detí. Poukazuje na malú informovanosť o týchto udalostiach v našej spoločnosti ako aj medzi samotnými Rómami. Píše, že v malom kruhu komunít Romane čaja z Centra komunitného organizovania a občianskej platformy Nie v našom meste si tragédiu v Kremničke pripomínajú. Chceli by v roku 2026 zorganizovať oficiálnu verejnú pietnu spomienku.

Popularizačný článok o pracovných táboroch pre Rómov počas Druhej svetovej vojny na Slovensku. Špeciálne sa venuje situácii v zaisťovacom tábore v Dubnici nad Váhom.

Komunitná aktivistka Daniela Abraham, ktorá sa narodila v Dunajskej Strede do maďarského rómskeho prostredia v dospelosti emigrovala do Veľkej Británie. Spomína na príbeh prastarého otca, ktorý bol spolu s ďalšími Rómami deportovaný v dobytčom vagóne. Z vagóna sa mu podarilo spolu s ďalším Rómom újsť. Tento druhý Róm bol na úteku zastrelený a starý otec sa tak celou náročnou cestou domov musel skrývať. Doma ho čakala chorá manželka. Daniela Abraham vo Veľkej Británii založila organizáciu Sinti Roma Holocaust Memorial Trust. V roku 2020 aj v roku 2025 bola pozvaná na národný Pamätný deň holokaustu v Londýne, kde sa stretla s princom Williamom a princeznou Kate. V rámci svojej komunitnej práce sa venuje aj organizovaniu podujatí a vzdelávacích aktívt pre majoritu o rómskej histórii a kultúre.

Informačný článok o statuse splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, v ktorom si pripomenul Pamätný deň rómskeho holokaustu a zdôraznil potrebu nezabúdať na tieto udalosti.

Novinový rozhovor s historičkou Veronikou Szeghy-Gayer, ktorá sa venuje výskumu dejín mesta Košica počas druhej svetovej vojny, keď mesto bolo súčasťou Maďarska. V rozhovore sa venuje predovšetkým udalostiam nyilašovského teroru od novembra roku 1944 až oslobodenie v januári 1945. Približuje okolnosti odhalenia pamätnej tabuľe na budove bývalého židovského sirotinca, kde boli pred deportáciami v novembri roku 1944 zhromaždení aj Rómovia z Košíc a okolia ako aj príbeh jedného z hlavných páchateľov teroru Košičana Dénesa Várkolyho. Záver článku je venovaný konkrétne výskumu historičky v rámci rómskeho holokaustu, v ktorom pátrajú po rómskych obetiach deportácií ako aj po masových vraždách Rómov, ku ktorým došlo prevažne na západne Slovenska, v Slatine, Hurbanove, Trhovej Hradskej a na ďalších miestach. Na záver hovorí o pripomínaní rómskeho holokaustu prečítaním mená obetí v Košiciach v roku 2024 vďaka spolupráci s Tiborom Horváthom, predsedom Rómskej únie, ktorý bohužiaľ koncom roka 2024 zomrel.

Arne Mann hovorí o nepoznanom, nepriznanom a neznámom holokauste Rómov, pričom spoločenské ticho nad ich vojnovými osudmi bolo spočiatku spoločné aj so židovskou komunitou. Spomína problémy prvého výskumníka na túto tému Ctibora Nečasa a jednu z prvých verejných pripomienok vo Východnej v roku 1986 v programe Ľudia z rodu Rómov. Sám sa k tému odborne dostal pri svojom výskume v Dúbravách, kde boli miestni rómski muži po potlačení povstavnia zavraždení a kde sa 5. júna 1991 konala aj prvá pietna slávnosť. Od roku 2005 spolupracuje s dr. Zuzanou Kumanovou na projekte Ma Bisteren! V rámci projektu sa v rokoch 2005-2007 odhalilo sedem pamätníkov a začalo sa s pripomienkami rómskeho holokaustu. Hovorí o medzere vo vzdelávaní o druhej svetovej vojne na Slovensku a neprekonanom vzťahu k vojnovému slovenskému štátu. Projekt Ma Bisteren sa túto medzeru snaží prekonať a prinášať rómske miesta pamäti a spomienky Rómov. Za 20 rokov vníma výrazný posun v pripomínaní rómskeho holokaustu 2. augusta, kedy sa z komornej slávnosti stala oficiálna príležitosť, o ktorú sa zaujímajú média a spoluorganizuje ju úrad Splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Približuje jednu z príčin prečo Rómovia nespomínali, pretože na rozdiel od Židov ďalej žili v pôvodných komunitách a z bývalých predstaviteľov slovenského štátu, najmä gardistov sa často stali predstavitelia nového komunistického Československa. Spomína dobré a vzájomné výhodné rómsko-nerómske spolužitie v medzivojnovom období, ktoré v mnohých lokalitách spôsobilo odďalovanie vykonania nariadenia o presídlení rómskych osídlení mimo intravilán. Na príklade Kuzmíc ukazuje ako majorita pomohla Rómom presunúť ich domy počas vojny na nové miesto aj hneď po vojne naspäť do dediny. Konštatuje že verejnosť sa celkovo nezaujíma o rómske témy, nielen o tému rómskho holokaustu. Upozorňuje na súčasné problémy výskumu v teréne, kedy už nežijú priamy pamätníci, iba ich potomkovia, ktoré sú si napríklad vedomí ako v Bystranoch toho, že počas vojny komunite pomohol miestny kňaz ale viac informácií sa už nedá dohľadať ani v oficiálnych dokumentoch ani v pamäti ľudí. Do roku 1989 bol rómsky holokaust úplne zamlčiavaný, jedna z predných romistiek Emília Horváthová popierala jeho existenciu. Z hľadiska spomienok je veľmi cenná zbierka rozhovorov NMŠ s rómskymi pamätníkmi. Za dôležité pokladá pripomínanie týchto udalostí majoritou a Rómami a vzdelávanie o holokauste aj v učebniciach. Sám vyučoval na vysokých školách kurzy o rómskej kultúre, ktoré obsahovali aj informácie o rómskom holokauste.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o živote a dieleMaroša baloga. Sposína sa tamaj dielo Holokaust v modernej podobe, či dobe?/Tvár genocídy Rómov v dvadsiatom prvom storočí/, Moje deti sú môj život – Mire čhavore hine miro dživipen. – (Píšeme a čítame spolu – Irinas thaj genas jekhetanes) z r. 2016.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o živote a diele Ivana Berky-Dušíka. Sposína sa tam, že v roku 2003 sa stal víťazom konkurzu, ktoré vyhlásilo Múzeum rómskej kultúry Brne na tému holokaust. Podľa zadania múzea vzniklo drevené súsošie pod názvom Pieta, ktoré je súčasťou stálej expozície uvedeného múzea. ľudskosť zo života vytratila.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o živote a diele Aniny Botošovej. Sposína sa tam že aktívne presadzovala myšlienky pripomínania holokaustu, aby sa nezabudlo na ťažké obdobie histórie, kedy sa ľudskosť zo života vytratila.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o Dni rómskeho holokaustu

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o živote a diele Eleny Lackovej.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o zavraždení Mária Gorala v Žiari naad Hronom. Išlo o prvú rasovo motivovanú vraždu Róma po roku 1989 na Slovensku.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o zavraždení Rómov v obci Čierny Balog.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o zavraždení Rómov v obci Dúbravy.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o termíne holokaust Rómov alebo genocída Rómov.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o živote a diele Zuzany Kumanovej.

Heslo v internetovom zdroji: Rómska Encyklopédia (ktorý realizuje Romano kher – Rómsky dom o.z.) o živote a diele Arneho B. Manna.