Rozhovor s Arne B. Mannom, etnológom, romistom o rómskom holokauste
Abstrakt
Arne Mann hovorí o nepoznanom, nepriznanom a neznámom holokauste Rómov, pričom spoločenské ticho nad ich vojnovými osudmi bolo spočiatku spoločné aj so židovskou komunitou. Spomína problémy prvého výskumníka na túto tému Ctibora Nečasa a jednu z prvých verejných pripomienok vo Východnej v roku 1986 v programe Ľudia z rodu Rómov. Sám sa k tému odborne dostal pri svojom výskume v Dúbravách, kde boli miestni rómski muži po potlačení povstavnia zavraždení a kde sa 5. júna 1991 konala aj prvá pietna slávnosť. Od roku 2005 spolupracuje s dr. Zuzanou Kumanovou na projekte Ma Bisteren! V rámci projektu sa v rokoch 2005-2007 odhalilo sedem pamätníkov a začalo sa s pripomienkami rómskeho holokaustu. Hovorí o medzere vo vzdelávaní o druhej svetovej vojne na Slovensku a neprekonanom vzťahu k vojnovému slovenskému štátu. Projekt Ma Bisteren sa túto medzeru snaží prekonať a prinášať rómske miesta pamäti a spomienky Rómov. Za 20 rokov vníma výrazný posun v pripomínaní rómskeho holokaustu 2. augusta, kedy sa z komornej slávnosti stala oficiálna príležitosť, o ktorú sa zaujímajú média a spoluorganizuje ju úrad Splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Približuje jednu z príčin prečo Rómovia nespomínali, pretože na rozdiel od Židov ďalej žili v pôvodných komunitách a z bývalých predstaviteľov slovenského štátu, najmä gardistov sa často stali predstavitelia nového komunistického Československa. Spomína dobré a vzájomné výhodné rómsko-nerómske spolužitie v medzivojnovom období, ktoré v mnohých lokalitách spôsobilo odďalovanie vykonania nariadenia o presídlení rómskych osídlení mimo intravilán. Na príklade Kuzmíc ukazuje ako majorita pomohla Rómom presunúť ich domy počas vojny na nové miesto aj hneď po vojne naspäť do dediny. Konštatuje že verejnosť sa celkovo nezaujíma o rómske témy, nielen o tému rómskho holokaustu. Upozorňuje na súčasné problémy výskumu v teréne, kedy už nežijú priamy pamätníci, iba ich potomkovia, ktoré sú si napríklad vedomí ako v Bystranoch toho, že počas vojny komunite pomohol miestny kňaz ale viac informácií sa už nedá dohľadať ani v oficiálnych dokumentoch ani v pamäti ľudí. Do roku 1989 bol rómsky holokaust úplne zamlčiavaný, jedna z predných romistiek Emília Horváthová popierala jeho existenciu. Z hľadiska spomienok je veľmi cenná zbierka rozhovorov NMŠ s rómskymi pamätníkmi. Za dôležité pokladá pripomínanie týchto udalostí majoritou a Rómami a vzdelávanie o holokauste aj v učebniciach. Sám vyučoval na vysokých školách kurzy o rómskej kultúre, ktoré obsahovali aj informácie o rómskom holokauste.