Hajská, Markéta. The Stojka family: Spatial mobility and territorial anchoredness of Lovara Vlax Roms in the former Czechoslovakia. Praha: Univerzita Karlova, Nakladatelství Karolinum, 2024. 310 s.

Abstrakt

Štvrtá kapitola The Second World War (s. 157-193) približuje najprv všetky zásadné aspekty situácie Rómov v Slovenskej republike v rokoch 1939-1945. V ďalších kapitolách bližšie charakterizovala situáciu olašských Rómov, skupiny Lovárov, predovšetkým rodiny Štefana a Zagy Stojkových. Už prvé nariadenie Slovenskej republiky v roku 1939 boli namierené proti "kočujúcim" Rómom, ktorí sa mali vrátiť do svojich domovských obcí a proti obchodníkom s koňmi. Situácia sa ešte zhoršila aprílovou vyhláškou v roku 1941, ktorá zakázala pohyb "kočujúcim cigánom" mimo svoje trvalé bydlisko. Vyhláška zrušila kočovné listy a nariadila vrátiť sa do ôsmych dní do domovských obcí. Olašskí Rómovia tak boli zbavení svojho živobytia, často bez prístupu k iným zdrojom obživy. Zároveň sa časť z nich nemohla spoliehať, tak ako mnoho usadených Rómov na svoje dobré vzťahy s lokálnou majoritou, pretože ich vzťah k domovskej obci bol len formálny. Miestne úrady tak čakali na prvú príležitosť, aby sa takýchto olašských Rómov mohli zbaviť. Touto príležitosťou bol vznik pracovných útvarov, predovšetkým od roku 1942 útvarov v Hanušovciach nad Topľou a v Dubnici nad Váhom. Autorka bližšie popisuje situáciu rodín Lovárov v Trenčianskej Teplej a v Bohdanovciach a v Šúrovciach (okres Trnava). V Trenčianskej Teplej žil dobre situovaný obchodník s koňmi Štefan Stojka s rodinou vlastniaci dom. Zaujímavosťou sú autorkou zistené prihlášky jeho syna a pravdepodobne zaťa za členov Hlinkovej gardy, ktoré neboli prijaté. Počas vojny sa Štefan Stojka už nemohol venovať svojej živnosti a postupne sa socioekonomicky prepadol na zberača odpadu. Na pozemku Štefana Stojku sa v provizorných príbytkoch usadila rodina jeho sestry Zagy a aj ďalšia nepríbuzná rodina. Dom Štefana Stojku bol koncom vojny poničený a murivo si rozobrali dedinčania, kvôli čomu sa Štefan Stojka s obcou neúspešne súdil a a žiadal náhradu. Po príchode nemeckej armády v roku 1944 sa rodina dlhodobo skrývala v lesoch. Samostatná kapitola je venovaná situácii Lovárov na území Slovenska okupovanom Maďarskom, kde autorka identifikovala 34 Rómov Lovárov deportovaných koncom jesene 1944 do koncentračných táborov v Nemecku.

Kľúčové slová

Poznámka

máme českú verziu ako dizertačnú prácu, anglickú verziu máme fyzicky ale nie sken.