Kalný, Slávo. Cigánsky plač a smiech. Bratislava: Osveta, 1960, s. 27-55.
Abstrakt
Reportážno-povieková kniha Slava Kalného, o perzekúciách pojednáva v časti Žalujeme, v ktorej sú uverejnené tri texty. Prvý s názvom Krvavé hody – reportážna poviedka o pogrome v Pobedíme z r. 1928. Súčasťou textu sú aj ukážky z dobovej tlače k tejto téme. Druhý je nazvaný To rozprávalo srdce a opisuje životný príbeh Ladislava Eštočáka. Zdôrazňuje že jeho otec nebol Róm ale priženil sa do „kolónie“ vo Veľkom Šariši. Otec bol vzdelaný a dobre sa učil aj ladislav, ale pre rómsky pôvod a členstvo otca v komunistickej strane ho na Gymnázium neprijali aj keď príjmačky urobil s vyznamenaním. Ponuku vstúpiť do HSĽS otec odmietol. Opisuje sťahovanie osady z Veľkého Šariša na miesto Korpáš aj to ako im miestni nerómovia pomáhali. Opisuje následne protirómske obmedzenia, vrátanie pracovného tábora a koncentračného tábora. Tretia reportáž sa volá Jediná živá, popisuje tragédiu pri ktorej Nemci zavraždili Rómov z Tisovca, pričom prežila iba jedna svedkyňa – dieťa. Na konci je vo fotografickej prílohe aj fotografie pamätnej tabule zavraždených Rómov v Tisovci.