Hübschmannová, Milena. Roma in the Slovak State in Survivor Reports. In: Fenomén Holocaust: The Holocaust Phenomenon: Conference report of the international scientific conference. Praha - Terezín, 1999, s. 156-159. /Hübschmannová, Milena.Romové ve Slovenské státě ve vzpomínkách pamětníků. In: Fenomén holocaust. Praha: Terezín, 1999, s. 148-151.
Abstrakt
Autorka spolu so svojimi študentami od roku 1972 sporadicky, neskôr systematickejšie zaznamenávala spomienky Rómov na druhú svetovú vojnu. Tieto svedectvá majú špeciálnu hodnotu, približujú ako boli jednotlivé nariadenia realizované na konkrétnych miestach, v konkrétnych rodinách a aký mali vplyv na jednotlivocov. A hovoria aj to, čo žiadne dokumenty nehovoria. Napríklad dokazujú aký význam pre rómsku komunitu mala genocída slovenských Židov. Podľa autorky situácia Rómov v Slovenskom štáte nemôže byť označená ako genocída alebo holokaust. Dôvodov prečo Rómovia ako kolektív fyzicky prežili rasizmus fašistickej Slovenskej republiky bolo viac. Dôvodom bola početnosť tejto komunity, formálna nezívislosť SR a hlavne miera integrovanosti Rómov do predvojnovej slovenskej spoločnosti, kde Rómovia mali špeicfickú socioekonomickú rolu s monopolom ako hudobníci. Remeselníci ako kováči a výrobcovia tehál mali tiež svoje miesto. A veľkým benefitom pre roľníkov bola aj lacná pracovná sila rómskych nádenníkov. Mnoho Rómov malo svojho patróna gadža. Spoačiatku SR rozlišovala medzi Cigánmi Cigánmi a Cigánmi Slovákmi, pričom druhí menovaní sa mohli stať členmi bojových jednotiek a nebolo odvádzaní do pracovných útvarov. Čím horšia však situácia bola tým viac represia postihovala celú rómsku komunitu bez rozdielu. Množstvo svedectiev zároveň potvrdzuje lepší vzťah Rómov so Židmi ako so Slovákmi. Deportácie Židov znamenali pre Rómov stratu významného zdroja obživy, čo zhoršovalo ich sociálnu situáciu ako aj stratu dôležitého zdroja psychologickej podpory. Perzekúcie Rómov oberali o akceptované spôsoby obživy a keď Rómovia spáchali "asociálne činy" boli protirómske opatrenia voči nim vnímané ako oprávnené, čím vlastne vytvárali bludný kruh. Hoci Rómovia fyzicky prežili, ich vzťahy s nerómami boli zničené, a Rómovia boli a sociálne a ekonomickej vykorenení. Preto mnohí z nich zvolili útek do Čiech, na miesta vyprázdnené po odsunutých Nemcoch. Perzekúcie Rómov v histórii sa po každom malom zlepšení opakujú, poučíme sa z toho? pýta sa autorka.
Kľúčové slová
Lokalita a čas
Poznámka
máme asi iba anglickú verziu, neoskenované